Vznik kognitívnej psychológie v 60. rokoch 20. storočia bol do značnej miery podnietený pokrokom v oblasti počítačov. "Počítačová metafora" poukazovala na podobnosť fungovania kognitívnych procesov v počítačoch a v ľudskom mozgu. Dnes sa kladie dôraz skôr na ich rozdiely: mozog a počítače fungujú na odlišných princípoch, rovnako ako nemožno porovnávať lietadlá s vtáčími krídlami. Vedci však neustále pracujú na vývoji umelej inteligencie, t. j. inteligentného správania vytváraného počítačmi alebo počítačovým softvérom.
Umelá inteligencia - kde je hranica medzi robotom a človekom?
Ak by ľudský pozorovateľ nedokázal rozlíšiť, či komunikuje s človekom alebo robotom, môžeme hovoriť o umelej inteligencii. Takto uvažoval v roku 1950 britský matematik Alan Turing. Aby svoju teóriu uviedol do praxe, vyvinul Turingov test: vyšetrovateľ napíše dvom ľuďom - jednému živému človeku, druhému počítaču - a snaží sa určiť, kto je kto. Cieľom počítača je vydávať sa za človeka. Ak sa počítaču počas päťminútového rozhovoru podarí oklamať vyšetrovateľa aspoň v tretine prípadov, Turingov test úspešne absolvuje. V roku 2014 sa na webovej stránke BBC objavila správa, že program "Eugene Goostman" (imaginárny 13-ročný ukrajinský chlapec) testom prešiel. Mnohí odborníci však tento experiment spochybňujú.
Prečo umelá inteligencia v niektorých oblastiach poráža ľudskú inteligenciu?
V procese evolúcie sa v mozgu vyvinuli tie schopnosti, ktoré sú dôležité na prežitie. Jednou z najdôležitejších je pripravenosť pružne reagovať na prostredie. Schopnosť počítačov vykonávať nespočetné množstvo opakujúcich sa operácií alebo zhromažďovať miliardy štatistických údajov je v porovnaní s inými funkciami pre prežitie človeka nepodstatná, a preto sa u ľudí nevyvinula.
V ktorých oblastiach sa umelá inteligencia snaží priblížiť k človeku?
-
Získavanie a spracovanie informácií
Človek získava obrovské množstvo nových informácií prostredníctvom zmyslových vnemov. Už ako deti sa učíme rozpoznávať, čo vidíme na obrázku, čo počujeme. Sme schopní "dekódovať" ručne písaný text. Aj počítače urobili v tejto oblasti veľký pokrok: v roku 2012 tím spoločnosti Google ukázal počítačom milióny obrázkov. Analýzou obrovského množstva údajov sa počítač naučil rozpoznávať a kategorizovať objekty. V roku 2014 prišla spoločnosť Facebook s algoritmom DeepFace, ktorý dokáže rozpoznať ľudskú tvár v 97 % prípadov. Novšie generácie iPhonov majú Siri - inteligentného osobného asistenta, ktorý dokáže rozpoznať váš hlas, nájsť potrebné informácie a zvládnuť množstvo ďalších úloh. Pre počítače je však stále ťažké určiť, čo je dôležité zo záplavy informácií, ktoré vyhľadáva, a aké závery z nich vyvodzuje (napr. pri písaní správ, výskume)
-
Riešenie neštruktúrovaných problémov
Počítač rieši problémy pomocou schopností, ktoré do neho "vložili" ľudskí programátori. To je možné, ak sú problémy jasne definované a existujú určité pravidlá alebo postupy na ich riešenie. Je to ťažšie, ak je problém nepredvídateľný. Ľudská schopnosť riešiť problémy sa rozvíja aj vďaka schopnosti využívať kontext. Ľudský mozog má na rozdiel od počítača autobiografickú pamäť, ktorá obsahuje naše vedomosti, vzťahy, spomienky a skúsenosti. Tie nám umožňujú "dať zmysel" nejednoznačným situáciám. Ak napríklad čítame vetu s viacerými významami, dokážeme z kontextu odvodiť správny význam slova. V počítačoch sa táto schopnosť vyvíja.
-
Nerudná manuálna práca, pohyb v priestore
Vykonávanie zložitých úloh v trojrozmernom priestore (od upratovania, cez varenie, riadenie auta až po manikúru) si vyžaduje súhru viacerých mozgových centier. Tieto úlohy, ktoré sa dajú relatívne jednoducho naučiť, sú pre stroje stále veľkou výzvou. Napríklad robot v preplnenom supermarkete sa nedokáže dostatočne rýchlo vyhnúť nakupujúcim. Zdá sa, že roboty ešte nejaký čas nebudú konkurovať ľudským futbalistom. Pokiaľ však ide o riadenie vozidla, spoločnosť Google robí neustále pokroky vo vývoji samojazdiaceho auta.
-
"Ľudskosť"
Byť srdečný, empatický, rozosmievať ostatných je niečo, čo ľudia stále dokážu lepšie ako roboty. Naša ľudskosť pramení z toho, že máme emócie a potreby. Dnes existujú stroje, ktoré dokážu dekódovať emócie podľa polohy svalov v tvári a tiež ich vyjadriť, ale je to len mechanizmus. Ďalšími aspektmi ľudskosti sú intuícia, tvorivosť, zdravý rozum, starostlivosť o iných, empatia. Otázkou je, či roboty môžu byť "ľudské", kým nebudú mať vedomie, a teda pocity a potreby.
-
Vedomie
Fenomén vedomia je stále nezodpovedanou otázkou nielen u robotov, ale aj u ľudí. Niektorí vedci sa domnievajú, že základom vedomia je "duševný život". Aby robot mohol viesť duševný život, musel by byť schopný zaobchádzať so zmyslovými vstupmi (napr. predstava psa) aj v ich neprítomnosti. Vedomie je možno najväčšou výzvou pre umelú inteligenciu.
Americký filozof John Searle vysvetľuje, že počítače pracujú so symbolmi, ale nechápu ich význam. Ak by chcel niekto komunikovať s počítačom v čínštine, predložil by čínske znaky, počítač by ich spracoval vo svojom programe a odpovedal by opäť v čínskych znakoch. Táto osoba by si mohla myslieť, že počítač je mysliaca bytosť. V skutočnosti však len pracuje so znakmi spôsobom, ktorý ho niekto naučil. Nemá ani potuchy o tom, čo je obsahom rozhovoru. Takže hoci počítač nerozumie operáciám, ktoré vykonáva, nemôže sa porovnávať s ľudskou bytosťou.
Vývoju nových technológií v oblasti umelej inteligencie sa intenzívne venujú spoločnosti ako Google, Facebook, Amazon a Baidu. Mnohí ľudia sa obávajú, že umelá inteligencia dospeje do štádia, keď stroje budú myslieť, konať samostatne a ovládnu ľudstvo. Zatiaľ sa však zdá, že opodstatnenejší je strach, že nás inteligentné stroje nahradia aj v našich kvalifikovaných zamestnaniach. Záujemcom o hlbšie pochopenie tejto problematiky odporúčam prečítať si odkazy uvedené nižšie.
Zdroje:
