Niekto sa s tým vyrovnáva lepšie, niekto horšie. Ale pravdepodobne neexistuje nikto, kto by nepoznal stres. Začínajú sa nám triasť ruky, krúti sa nám čelo a máme pocit, že nám niekto uťahuje slučku okolo krku. To sú základné príznaky stresu. Vedeli ste však, že stres ovplyvňuje aj činnosť a vývoj nášho mozgu?
Čo sa deje v mozgu
V stresových situáciách sa v tele vytvárajú látky, ktoré nám pomáhajú tieto situácie zvládnuť, vrátane adrenalínu a kortizolu. Zatiaľ čo adrenalín sa z tela veľmi rýchlo vyplaví, kortizol môže v tele zostať počas celého dňa, čo je pre náš systém nebezpečné.
Keď sa v nadobličkách produkuje viac stresového hormónu kortizolu, zastaví sa tvorba nových neurónov v časti mozgu nazývanej hipokampus. Ten je dôležitý pre učenie, priestorovú orientáciu alebo ukladanie nových informácií. Nadbytok kortizolu môže viesť aj k nárastu hmotnosti, tráviacim problémom alebo srdcovým ochoreniam.
Chronický (dlhodobý) stres má negatívny vplyv na naše rozhodovanie a pracovnú pamäť a núti nás správať sa impulzívne. Vďaka tomu sme náchylnejší na úzkosť a depresiu. Okrem toho je ovplyvnená časť mozgu nazývaná amygdala. Inak známa ako mozgové centrum strachu. Stres zväčšuje jej veľkosť a vyvoláva v nás ešte väčší strach a úzkosť. Je to teda začarovaný kruh.
Veľmi znepokojujúcim účinkom stresu na náš mozog je zvyšujúce sa riziko demencie a Alzheimerovej choroby. Tá je šiestou najčastejšou príčinou úmrtí. Bohužiaľ, zatiaľ na ňu neexistuje žiadny liek. U starších ľudí chronický stres spôsobuje demenciu a urýchľuje jej rast.
Chronický stres má za následok aj nižšiu hladinu neurotransmiterov, najmä serotonínu a dopamínu. Serotonín alebo hormón šťastia nám pomáha zvládať stresové situácie a spôsobuje, že sa cítime dobre. Mali by sme sa preto snažiť produkovať v našom tele čo najviac serotonínu. Ak sa chcete dozvedieť, ako zvýšiť produkciu serotonínu v tele, pozrite si tento článok.
Dobrý stres pomáha
Na rozdiel od chronického stresu existuje aj tzv. hodný stres. Hodný stres je príjemná forma stresu a neškodí nám. Zažívame ho napríklad vtedy, keď sa venujeme športu alebo iným fyzickým aktivitám, ktoré nám prinášajú radosť a nadšenie, alebo keď zažívame úspech v práci či pri štúdiu.
Je lepšie stresu predchádzať, ako sa ho neskôr zbavovať
Počúvate niekedy od svojho okolia, že vás rozhodí každá hlúposť? Často podliehate stresovým situáciám? Znamená to, že nie ste na stres pripravení a vystavujete sa vyššie uvedeným rizikám. Naučte sa odolávať stresu, a ak sa predsa len dostanete do stresu, nebudete mať taký problém sa ho zbaviť.
Existuje niekoľko spôsobov, ako stresu predchádzať. Jednou z možností je neustále sa "očkovať" proti stresu. Stres v malých dávkach nás robí odolnejšími a telo si naň časom zvykne. Takéto očkovanie však prebieha v každodennom živote a môžete ho cielene vyhľadávať. Ak máte problémy s komunikáciou s cudzími ľuďmi, pýtajte sa každý deň náhodných ľudí napríklad na to, koľko je hodín.
Ďalším spôsobom, ako predchádzať stresu, je posúdiť, či je dôvod, pre ktorý ste v strese, dôležitý. Nerozčuľujete sa len kvôli maličkostiam, ktoré za to nestojia?"
Zdroje:
