Možno ste sa už stretli s pojmom "inštrumentálne obohatenie". Tento názov sa môže zdať komplikovaný a evokovať nejakú mimoriadne zložitú teóriu. V skutočnosti však ide o ľahko uchopiteľnú metódu - jej cieľom je učenie, ktoré má ďaleko od toho, čo poznáme z bežných školských tried.
Tvorcom inštrumentálneho obohacovania je Reuven Feuerstein, významná osobnosť psychológie 20. storočia. Už ako žiak Jeana Piageta (tiež svetoznámeho psychológa) prišiel s teóriou, ktorá zmenila pohľad na ľudskú inteligenciu. Na rozdiel od svojho učiteľa Feuerstein zastával myšlienku, že ľudská inteligencia nie je len spontánnym procesom dozrievania, ale že je možné ju kultivovať a zdokonaľovať počas celého života. Dokonca tvrdil, že zdokonaľovanie je podmienkou jej ideálneho rozvoja.
Feuersteinov život bol sám o sebe veľmi pestrý. Narodil sa v roku 1921 v chudobnej židovskej rodine v Rumunsku. Na konci druhej svetovej vojny emigroval na územie dnešného Izraela, kde okrem iného pomáhal ľuďom, ktorí prežili holokaust, a židovským prisťahovalcom z celého sveta. Práve tam si všimol, že kognitívny výkon traumatizovaných ľudí je nižší - a že títo ľudia majú zrejme nižšiu inteligenciu. Pri podrobnejšej práci s týmito ľuďmi však Feuerstein zistil, že u nich nedošlo k zníženiu intelektu, ale len k dočasnému zablokovaniu kognitívnych funkcií spôsobenému strašnými zážitkami.
V rámci svojich ďalších štúdií v Ženeve a na Sorbonne potom Feuerstein zistil, že niektoré deti v škole zlyhávajú, ale v mimoškolskom prostredí (napríklad v mimoškolských kluboch) sa prejavujú ako bystré a nadané. Kľúčovým problémom takýchto detí je podľa Feuersteina kognitívny deficit - nenaučili sa myslieť v širších súvislostiach.Významnú časť svojho života venoval Feuerstein vývoju metód, pomocou ktorých by bolo možné prebudiť potenciál ľudskej inteligencie. Tieto metódy súhrnne nazýval "inštrumentálne obohacovanie". Ide o konkrétne a vopred pripravené postupy na rozvoj inteligencie. Nedá sa však povedať, že by táto metóda nadobudla nejaký ťažkopádny charakter. Stále totiž sleduje jediný cieľ - plynulý a prirodzený proces učenia.
Medzi čiastkové základy jeho metódy patria: sprostredkované učenie, dôraz na vhodné prostredie a kognitívne mapovanie. O čo všetko ide?
Sprostredkované učenie
To, čo robí metódu inštrumentálneho obohacovania takou prospešnou, je interakcia medzi žiakom a učiteľom (sprostredkovateľom). Učiteľ je aktívny a sprevádza žiaka k správnemu splneniu úlohy - napríklad k odpovedi na otázku. Citlivo volí kroky tak, aby podporil žiakovu túžbu po vedomostiach. Zároveň kontroluje, či žiak všetkému plne rozumie.
Vytváranie vhodného prostredia
Pre kognitívny rast musia byť podľa Feuersteina splnené tieto základné podmienky:
- zabezpečiť prostredie, v ktorom má každý jednotlivec šancu uspieť,
- stimulovať primeraný a pozitívny stres - úloha nesmie byť ani príliš ťažká, ani príliš ľahká,
- vytyčte oblasti, ktoré dieťa ešte neovláda, a postupne ich začleňte do už získaných vedomostí a zručností.
V skratke možno toto pravidlo charakterizovať ako "odovzdávanie učiva spôsobom, ktorý zodpovedá potrebám jednotlivca."
Kognitívne mapovanie
Feuersteinov pojem kognitívne mapovanie sa používa na analýzu úloh, s ktorými žiak pracuje. Výhodou kognitívneho mapovania je zameranie výučby smerom, ktorý stimuluje rast žiaka. Pripravuje žiaka na riešenie náročnejších úloh postupným riešením, takže nevzniká stres zo stretnutia s ťažkými prekážkami.
Ktoré oblasti úloh sleduje kognitívna mapa? Predovšetkým úroveň zložitosti úlohy a úroveň zručností potrebných na zvládnutie úlohy. Sleduje tiež modalitu, v ktorej sa úloha rieši (či je slovná, numerická alebo prípadne obrazová), alebo myšlienkové operácie (rozpoznávanie objektov, klasifikácia alebo logické vyvodzovanie vzťahov). Nástroj tiež napríklad mapuje, nakoľko je úloha abstraktná alebo konkrétna.
Metódu inštrumentálneho obohacovania je možné používať už s 8-ročnými deťmi a horná veková hranica nie je stanovená. Výhodou metódy je jej široké využitie - je určená nielen pre deti s poruchami učenia a správania, ale aj pre psychiatrických pacientov alebo starších ľudí. Je však vhodná aj pre ľudí, ktorých práca je kognitívne náročná, alebo pre tých, ktorí radi skúšajú alternatívne spôsoby osobnostného rozvoja.
