Moderné technológie zohrávajú v našich životoch čoraz väčšiu úlohu. Sme obklopení počítačmi, smartfónmi, tabletmi... Aký vplyv však majú tieto nové technológie na naše myslenie? Robia nás múdrejšími alebo hlúpejšími? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a táto diskusia sa vedie takmer vždy, keď sa objaví nové zariadenie alebo vynález. Už v starovekom Grécku filozof Sokrates protestoval proti používaniu písma a kníh. Myslel si, že z ľudí urobia hlupákov, pretože keby mohli všetko čítať a zapisovať, nemuseli by si nič pamätať. Čas ukázal, že sa mýlil. Ľudia už síce nie sú schopní odrecitovať naspamäť celú Odyseu a Iliadu ako za čias Sokrata, ale rozšírenie písma viedlo k nebývalému pokroku a zvýšeniu vzdelanosti. V priebehu storočí sa ľudia stále hádajú o vplyve tlače, písacích strojov, telegrafu a televízie. Dnes však proti sebe stoja zástancovia a odporcovia počítačov a internetu. Skutočne teda Google spôsobuje zakrpatenie našich mozgov, alebo je to niečo iné? Pozrime sa teraz v krátkosti na predstaviteľov oboch táborov.
Na strane odporcov moderných technológií stojí nemecký psychiater a psychológ Manfred Spitzer, ktorý v jednom rozhovore povedal: "Keď používate auto, vaše svaly atrofujú. Keď používate GPS, atrofuje vám mozog." Následne vo svojej kniheDigitálna demencia, ktorá vyšla aj u nás v roku 2014, uvádza množstvo štúdií, ktoré podľa neho potvrdzujú, že používanie počítačov a mobilných telefónov má väčšinou negatívny vplyv na naše kognitívne schopnosti. Spitzer tu napríklad opisuje výsledky výskumu, ktorý sa zameral na vplyv moderných technológií na pamäť a medziľudskú komunikáciu. V rámci tohto výskumu účastníci spoločne sledovali krátky hraný film. Po jeho zhliadnutí boli požiadaní, aby si spomenuli na čo najviac detailov z filmu. Niektorí účastníci boli požiadaní, aby si tieto detaily vybavili sami bez toho, aby mali možnosť diskutovať o nich s ostatnými. Ostatní účastníci potom mohli navzájom spolupracovať a boli požiadaní, aby o úlohe diskutovali spoločne tvárou v tvár alebo prostredníctvom internetového chatu. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí diskutovali tvárou v tvár, si spomenuli na najviac detailov.
Spitzer potom v tejto knihe ďalej poukazuje na výskum, ktorý naznačuje, že multitasking má negatívny vplyv na našu pozornosť a zvyšuje našu impulzívnosť. Ďalšie výskumy, ktoré spomína, ukazujú, že zabúdame oveľa rýchlejšie kvôli ľahkej dostupnosti informácií na internete. Je to naozaj tak? Zrejme áno a naznačujú to aj ďalšie, novšie výskumy, ktoré Spitzer vo svojej knihe nespomína. Napríklad prieskum uskutočnený v USA v roku 2013 ukázal, že ľudia vo veku 18 až 34 rokov sú viac zabúdajúci ako ľudia nad 55 rokov. V skutočnosti častejšie zabúdali veci, ako napríklad, aký je deň, kam si položili kľúče alebo kde nechali telefón.
Dalším veľkým odporcom moderných technológií je americký novinár Nicholas Carr, ktorý sa domnieva, že počítače a internet majú mimoriadne zlý vplyv na naše čitateľské návyky. Tvrdí, že kvôli prílevu informácií čítame rýchlejšie a rýchlejšie, povrchnejšie a oveľa menej rozumieme tomu, čo je napísané. Carr vydal na túto tému niekoľko kníh, ale osobne by som odporúčal jeho kratšie texty, najmä jeho slávny článok Is Google making us stupid? , ktorý vyšiel v časopise The Atlantic.
Naopak medzi optimistov, ktorí sa zameriavajú skôr na pozitívne stránky nových technológií, patrí kanadský novinár Clive Thompson, autor knihy Múdrejší, než si myslíte: Ako technológie menia naše myslenie k lepšiemu. V tejto knihe Thompson skúma, ako môžu moderné technológie skutočne zlepšiť našu myseľ. Poukazuje tu napríklad na to, že vďaka počítačom, mobilným telefónom a internetu dnes píšeme oveľa viac a častejšie ako predchádzajúce generácie. Práve vďaka tomu by sa naše vyjadrovacie schopnosti mali zlepšovať. Potvrdzuje to napríklad výskum Andrey Lunsfordovej zo Stanfordskej univerzity. Vo svojej práci analyzovala eseje, ktoré napísali univerzitní študenti v súčasnosti a na začiatku dvadsiateho storočia. Ukázalo sa, že texty napísané dnešnými študentmi obsahovali približne rovnaký počet gramatických chýb, ale boli oveľa dlhšie ako texty napísané pred takmer sto rokmi. Okrem dĺžky však došlo aj k výraznému posunu v štýle. Eseje súčasných študentov boli oveľa sofistikovanejšie a obsahovali jasnejšie argumenty.
K ďalším obhajcom internetu a počítačov patrí psychiater Garry Small. Vo svojom výskume z roku 2008 zistil, že pri surfovaní na internete je mozgová aktivita väčšia ako pri bežnom čítaní kníh. K zvýšeniu aktivity došlo predovšetkým v častiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za komplexné uvažovanie a rozhodovanie. Výskum psychologičky Betsy Sparrowovej ukazuje, že moderné technológie môžu mať pozitívny vplyv na naše myslenie. Jeho výsledky naznačujú, že vďaka moderným technológiám si nemusíme pamätať toľko informácií, a preto má náš mozog oveľa väčšiu schopnosť premýšľať o rôznych prístupoch a stratégiách pri riešení problémov. Vďaka tomu sme pri hľadaní riešení oveľa kreatívnejší.
Zmenší teda Google naše mozgy? Ťažko povedať. Počítače a internet, podobne ako iné veci, majú svoje pre a proti. Pravdepodobne nás robia kreatívnejšími pri hľadaní riešení rôznych problémov a vďaka nim dokážeme lepšie prezentovať svoje myšlienky a postoje. Zároveň nás však robia roztržitejšími a impulzívnejšími. Články a správy často čítame rýchlo, povrchne a zapamätáme si z nich menej informácií. Moderné technológie skrátka môžu byť dobrým sluhom, ale zlým pánom, preto si vždy premyslime, kedy a ako ich používame.
