Sny sú oddávna chápané ako nositelia cenného významu. Počas prvých dekád ich výskumu kraľovalo známe psychoanalytické hľadisko. Postupne sa ale začali objavovať aj iné významné teórie. V tomto článku nadviažeme na predchádzajúcu časť a zoznámim vás s ďalšími z možných úloh, ktoré snívanie v našom živote plní.
Snívam, teda tvorím
Už ste sa niekedy zobudili s nápadom na riešenie problému, o ktorom ste pred spaním premýšľali? Neboli by ste jediní, taktiež mnoho umeleckých diel a vynálezov sa prvýkrát objavilo vo sne svojho tvorcu. Barrettová, ktorá sa týmito výtvormi zaoberala, tvrdí, že sny môžu vyriešiť predovšetkým problémy, ktorým napomáha vizualizácia alebo kde východisko spočíva v nekonvenčnom myslení. To súvisí so skutočnosťou, že snové obsahy majú prevažne vizuálnu podstatu, len časť z nich zahŕňa sluchové, hmatové a iné zmyslové zážitky.
Podľa niektorých vedcov boli sny najranejšou formou ľudskej kreativity. Umožňujú totiž širšie prepojenie informácií než bdelý stav. Foulkes o snívaniu hovorí ako o "aktívnej imaginácií", ktorá kreatívne kombinuje spomienky a vedomosti. Tým sa vytvárajú nové asociácie a nové pohľady do problému alebo problematiky.
Pokiaľ ale potrebujete prísť s kreatívnym nápadom alebo riešením, mali by ste ísť spať čo najskôr. Sny riešia predovšetkým problémy súvisiace s poslednými zážitkami a neuzavretými záležitosťami z predošlého dňa.
Snívam, teda som pripravený
Ohrozenie patrí medzi najtypickejšie motívmi snov. Podľa Revensuovej teórie je zmyslom snového sveta možnosť bezpečného nácviku reakcie na hrozbu a schopnosti sa jej vyhnúť. Simulované nebezpečenstvo je potom založené na zážitkoch skutočného ohrozenia a emóciách s nimi spojenými. Mozog pritom zo spomienok vyberá tie najaktuálnejšie a najhoršie skúsenosti.
Ak vás napadlo, že sa to príliš nelíši od opakovania traumatických udalostí, máte pravdu. Kým ale teória psychického uzdravovania počíta s neutralizáciou negatívnych spomienok, podľa Revensua cieľom je rozpoznanie kritických situácií a opakovaný nácvik rokovaní, ktoré im predchádzajú. Takéto simulácie údajne mohli našim predkom poskytnúť výhodu, pretože zvyšovali možnosť prežitia, a tak boli súčasťou selekcie. To by zároveň vysvetľovalo, prečo je negativita v snoch nielen frekventovanejšia, ale aj závažnejšia ako v reálnom živote.
Aj podľa Snydera význam snívania v príprave na možné riziko, tentoraz má ale spočívať v stráženiu okolia. V REM fáze sa zvyšuje stupeň našej mozgovej aktivity, aby sme boli pripravení na urýchlené prebudenie a okamžitý útok alebo útek, ak informácie zvonku napovedajú, že hrozí nebezpečenstvo. A niektoré výskumy skutočne ukazujú, že vonkajšie stimuly ako zvuky, pachy a dotyk môžu byť spiacim mozgom zaznamenané a viesť k zvýšenej aktivite. Pokiaľ k zásadnejšej vonkajšej stimulácií nedôjde, človek môže ďalej bezstarostne driemať. Neškodné podnety sú navyše často zavedené priamo do sna, takže spáč je o okolitom dianí informovaný, aj keď ho práve neohrozuje. Ten, kto niekedy zaspal pri zapnutej televízii, možno najlepšie vie, ako takéto zapojenie vonkajších ruchov vyzerá.
Snívam, teda som spoločenský
Interakcia s ostatnými členmi skupiny bola pre našich predkov zásadná a snívanie o možných scenároch ju na ňu malo pripraviť. To aspoň tvrdí teória spoločenskej simulácie. Cvičenie vo zvládaní vzájomných vzťahov prinášalo výhodu nielen v úspešnejšom nájdení partnera, uzatváranie dohôd a predchádzanie konfliktom, taktiež rodinná a skupinová súdržnosť zväčšovala šance na prežitie, pretože bola zásadná pre organizovanie obrany pred predátormi a nepriateľmi. Nech už nám ale sen pomáha precvičiť spoluprácu alebo rozpoznanie hrozby, znovu sa tým vraciame k funkcii učenia.
Ak sa vám zo všetkých tých funkcií zatočila hlava a nemôžete sa rozhodnúť, aký význam svojim nočným dobrodružstvom prisúdiť, netrápte sa. V okamihu bdelosti už si absolútnu väčšinu snov rovnako nepamätáte, pokiaľ teda skutočne plnia nejakú zásadnú funkciu, zrejme nie je závislá na vašej schopnosti si ich vybaviť a interpretovať.
Zdroje:
- Eiser, A. S. (2005). Physiology and psychology of dreams. Seminars in neurology , 25(1), 97-105.
- Hoss, R. J. (2013). The Neuropsychology of Dreaming: Studies and Observations. Dostupné na: dreamscience.org/idx_articles.htm{{icon|key=outbound}}.
- Stickgold, R. (2013). The Function of Dreaming. Phi Kappa Phi Forum, 93(2), 11-13.
- Valli, K. (2008). Dreams are more negative than real life: Implications for the function of dreaming. Cognition and emotion [online]. 2008, 22(5), 833-861.
- Zink, N. (2015). Theories of dreaming and lucid dreaming: An integrative review towards sleep, dreaming and consciousness. International Journal of Dream Research, 8(1), 35 - 53.
