Nervový systém sa skladá z centrálnej nerovovej sústavy (mozog a miecha), a z periférnej nervovej sústavy (nervy, ktoré prinášajú informácie z celého tela a ovládajú svaly). Mozog a miecha teda fungujú ako hlavní manažéri organizmu. Ich pokyny vykonávajú podriadené nervy a svaly prostredníctvom prepracovanej komunikačnej siete poskladanej z neurónov. Činnosť neurónov, teda nervových buniek, je veľmi významná. Umožňuje komunikáciu, riadenie, no i vznik našich myšlienok, pocitov a správania.
Vedeli ste, že...?
- Mozog pozostáva z približne 100 miliárd neurónov?
- Neuróny sa na začiatku tehotenstva vyvíjajú rýchlosťou 250 000 neurónov za minútu?
- Keby sa všetky neuróny poskladali vedľa seba, pokryli by až 4 futbalové ihriská?
Anatómia neurónu – odkiaľ prichádza a kam smeruje nervový vzruch
Neurón si môžeme predstaviť ako strom. Telo neurónu, v ktorom sa nachádza bunkové jadro, sa podobá korune stromu. Z tela sa rozvetvujú početné výbežky, dendrity. Funkciou dendritu je privádzať do neurónu informácie vo forme elektrických signálov. Pokiaľ sú signály z dendritov dostatočne silné, vyvolajú nervový vzruch. Časť neurónu, ktorá vyzerá ako kmeň stromu, sa volá axón. Práve axónom sa nervový vzruch šíri až do synaptických zakončení neurónu, pripomínajúcich korene. Niektoré axóny majú vylepšenie – sú obalené tzv. myelínovou vrstvou, ktorá výrazne urýchľuje prenos vzruchu.
Vedeli ste, že...?
- Každý neurón môže mať až 10 000 dendritov, ale iba jeden axón?
- Axóny môžu byť veľmi dlhé, napríklad najdlhší axón žirafy môže merať až 4,5 metra?
Nervový vzruch – súhra elektriny a chémie
Na začiatku axónu prebieha sumácia – sčítanie informácií, ktoré prišli z rôznych dendritov. Ak sčítanie prekročí prah významnosti, axón „spustí poplach“ a začne šíriť akčný potenciál, ktorý funguje na elektrickom princípe. Akčný potenciál doputuje až do zakončení neurónu a vyvolá synapsiu – chemický dej, ktorým sa signál prenesie z jedného neurónu na druhý. Tu hrajú dôležitú úlohu neurotransmitery (chemické látky roznášajúce informácie po nervovom systéme a pôsobiace na psychiku človeka). Medzi najznámejšie neurotransmitery patrí napr. dopamín, serotonín, noradrenalín. Práve neurotransmitery sú kľúčové pre správne fungovanie mozgu a ich nerovnováha často sprevádza psychické poruchy.
Vedeli ste, že...?
- Elektrina produkovaná neurónmi v mozgu by dokázala zásobovať energiou žiarovku?
Synapsia – prenos z neurónu na neurón
Predstavme si, že na konci jedného neurónu sú váčky plné neurotransmiterov (synaptické vezikuly). Na začiatku druhého neurónu sú receptory. Medzi neurónmi je medzera, tzv. synaptická štrbina. Príchod akčného potenciálu spôsobí, že obsah synaptických vezikul sa „vysype“ do synaptickej štrbiny. Neurotransmitery sú ako kľúče, ktoré sa snažia zapadnúť do zámku (receptoru). Pokiaľ kľúč neurotransmitera zapadne do svojho zámku, príslušný signál sa môže šíriť ďalej.
Vedeli ste, že...?
- Každý neurón má asi 1 000 – 10 000 synapsií?
Typy neurónov – od zmyslového vnemu k akcii
Hoci sme si vyššie popísali, ako vyzerá typický neurón, v skutočnosti sa v ľudskom tele nachádzajú neuróny rôznych veľkostí, tvarov a funkcií. Najzákladnejšie rozdelenie neurónov je na senzitívne, motorické neuróny a interneuróny. Senzitívne neuróny privádzajú informáciu zo zmyslových orgánov do mozgu, kde sú potom pomocou interneurónov prepojené na motorické neuróny. Vďaka motorickým neurónom sa informácia dostane až do svalu a my môžeme vykonať pohyb. Napríklad nám teda senzitívne neuróny dajú signál, že koláč v trúbe už pekne voní a po spracovaní v mozgu prinesú motorické neuróny svalom ruky informáciu, aby otvorili trúbu a koláč ochutnali.
Vedeli ste, že...?
- Jednému typu neurónov sa hovorí dodnes Purkyňove bunky, podľa ich objaviteľa Jana Evangelistu Purkyně?
Fascinujúce možnosti neuronálnych okruhov
Množstvo neurónov, synapsií a dráh v našom mozgu je takmer nepredstaviteľné. Pokiaľ niektoré spojenie používame veľmi často, vybuduje sa silná nervová dráha a stane sa pre nás takmer automatickou. Naopak spojenia, ktoré používame málo, sa časom rozpadnú. Preto si dobre pamätáme znalosti a činnosti, ktoré využívame často a kým sa naučíme niečo nové (vybudujeme nový okruh), trvá to určitý čas. Obrovská flexibilita mozgu nám umožňuje učiť sa a vytvárať nové synapsie, spojenia po celý život a tak i pokiaľ sa jedna časť mozgu poškodí, dokáže sa mozog „prebudovať“ a vytvoriť si nové dráhy v inej časti mozgu. Bohatosť a rozvetvenosť mozgu záleží teda do veľkej miery i na nás a na tom, ako ho stimulujeme.
