Moderné technológie sa stali každodennou súčasťou nášho života ako nevyhnutní pomocníci a zábava. Ich displeje ponúkajú útočisko vždy, keď by inak hrozilo dlhé čakanie v rade alebo na autobusovej zastávke. (Čo sa to asi deje vo svete?) A sú po ruke aj vtedy, keď náš spoločník jednoducho nie je dostatočne zábavný alebo zhovorčivý. (Len skontrolujem, či mi niekto nenapísal.) A keď sa po dlhom dni konečne usadíme na gauč a zapneme televízor, nezaškodí zároveň zabŕdnuť do menej stojatých vôd internetového sveta. Surfujeme, scrollujeme, sťahujeme, prechádzame očami sem a tam a sme patrične hrdí na to, koľko toho dokážeme naraz poňať. Uprostred všetkého tohto radostného rozptýlenia nás ani nenapadne starať sa o to, či sa vôbec ešte dokážeme plne sústrediť na jednu činnosť. Neovplyvňuje nás to, že žijeme vo svete plnom mediálnych lákadiel?"
Výsledky mnohých štúdií sa zhodujú v tom, že existuje súvislosť medzi multitaskingom a problémami so sústredením. Duševné zdroje sú obmedzené, a keď sa musíme zaoberať viacerými úlohami súčasne, ovplyvňuje to aj náš výkon. Pozrime sa však na tento jav trochu podrobnejšie.
Predstavte si, že sedíte za volantom svojho auta. Počas jazdy vnímate nerovnosti na ceste, dopravné značky, semafory, pohyby auta a zvuky ulice. Zároveň k vám dolieha hlas z vedľajšieho sedadla. Alebo hands-free. Je v tom rozdiel? Je! Spolujazdec zdieľa mnohé z vašich vlastných dojmov. Vidí a počuje to isté, čo vy, auto sa pohybuje rovnakým spôsobom a intuitívne prispôsobuje rozhovor všetkým týmto vnemom. Medzi ním, vami a premávkou panuje harmónia. Naopak, keď telefonujete, komunikácia zaberá vašu pozornosť na úkor premávky. To, či máte voľné ruky, alebo nie, je irelevantné. V každom prípade osoba, s ktorou hovoríte, nevidí na vašu cestu. Rosenberg v tomto prípade ukázal, že problém nespočíva výlučne v stohovaní činností. Miera rušivých vplyvov závisí od toho, či médiá odvádzajú pozornosť používateľa od jeho hlavnej činnosti (v tomto prípade od riadenia vozidla). A to zase súvisí s obvyklým spôsobom ich používania. Akonáhle totiž zapneme televíziu, počítač, mobilný telefón, tablet alebo iné zariadenie, sme priťahovaní k automatizovanej činnosti, ktorú zdieľame s ostatnými používateľmi. Vezmime si iný príklad: sedíte na prednáške a zatiaľ čo ju počúvate, nahrávate si ju slovo za slovom do svojho notebooku. Bežní používatelia sú takí zvyknutí rýchlo písať na počítači, že ich to k tomu priamo nabáda. Ručné písanie zvyčajne neumožňuje takúto rýchlosť. Výskum Muellera a Oppenheimera ukázal, že práve preto rukopisné osoby venovali viac pozornosti obsahu prednášky a robili si len kratšie poznámky. Keď potom mali obe skupiny preukázať svoje nadobudnuté vedomosti, výkon študentov s notebookom bol výrazne horší ako výkon študentov s bežným zápisníkom. Možnosť zaznamenať každé slovo ich odvádzala od snahy pochopiť celkový význam.
Zhrnuté je, že multitasking má množstvo negatívnych vplyvov a sprievodných javov. Jedným z najpálčivejších z nich je zvýšená impulzívnosť. Pozornosť sa ľahšie zachytí v sieti rozptyľujúcich (hoci nepodstatných) podnetov z okolia. (Nezávideli ste niekedy ľuďom, ktorí si dokážu pokojne čítať v hluku ľudí vystupujúcich a nastupujúcich do verejnej dopravy?) Niektoré štúdie však menia pohľad na vec a naznačujú, že multitasking prispieva k schopnosti rýchlejšie "prepínať" pozornosť medzi úlohami. A kto vie, či to nie je len jedna z dlhšieho radu prehliadaných výhod.
Súpis literatúry:
- Aagaard, J. (2014). Media multitasking, attention, and distraction: a critical discussion. Phenomenology and the Cognitive Sciences, 47(8), 552-568.
- Ralph, B.C., Thomson, W.D.R., Cheyne, J.A., & Smilek, D. (2013). Multitasking médií a zlyhania pozornosti v každodennom živote. Psychologický výskum, 78(5), 661-669.
- Yap, J.Y., & Lim, S.W.H. (2013). Media multitasking predicts unitary versus splitting visual focal attention.Journal of Cognitive Psychology, 25(7), 889-902.
