Roztrúsená skleróza (RS) je diagnóza s ktorou sa spája mnoho omylov. Napríklad to, že ide o postihnutie pamäti, alebo že je to choroba smrteľná.
RS alebo sclerosa multiplex, je neurologické ochorenie, ktoré spôsobuje, že vlastné imunitné bunky tela pacienta napádajú jeho nervové tkanivo, konkrétne tukový obal výbežkov neurónov. Spôsobujú lokálne zápaly v rôznych častiach centrálnej nervovej sústavy (odtiaľ prívlastok roztrúsená) a obal sa tak stráca a odumiera. Môže dôjsť k čiastočnej regenerácii, po opakovaných zápaloch sa ale regeneračné možnosti CNS vyčerpajú. Priebeh ochorenia je veľmi individuálny, najčastejšie sa striedajú obdobia zhoršenia príznakov (ataky) s obdobiami zlepšenia (remisiami). Najčastejšie sa postupne príznaky s postupom ochorenia zhoršujú. Nevieme prečo RS vzniká, ani ako ju liečiť, terapia spočíva v ovplyvnení špecifických symptómov ochorenia. RS sama o sebe nie je smrteľná, ale výrazným spôsobom znižuje kvalitu života. Pacienti majú takmer rovnakú dĺžku života ako bežná populácia, ale umierajú na zdravotné komplikácie s ňou spojené.
Hlavným príznakom choroby nie je strata pamäti, ale rad neurologických príznakov, ktoré môže a nemusí sprevádzať úbytok kognitívnych funkcií. Spravidla sa u pacientov zhoršuje hybnosť - nastupuje paralýza, kŕče, objavuje sa neobratnosť, najčastejšie na dolných končatinách. Obmedzená býva aj hybnosť v oblasti pier a jazyka, takže sa pacientom zhoršuje schopnosť výslovnosti. Častý je zápal očného nervu, v dôsledku čoho pacienti vidia ako cez igelit. Pridružujú sa problémy s močením, sexuálne poruchy a veľmi nepríjemná únava a bolesti, ktoré niekedy nevymiznú ani v čase ústupu príznakov.
Kognitívne deficit sa vyskytuje asi u 30-70% ľudí s diagnostikovanou RS. Nebýva závažný, ale môže ovplyvniť práceschopnosť pacienta a jeho samostatnosť. Najtypickejšia je porušená schopnosť sústredenia - ako schopnosť udržať pozornosť na jednom podnete dlhšiu dobu (Tenacity), tak schopnosť rozdeľovať pozornosť medzi viac podnetov naraz (distribúcia). Zároveň sú časté poruchy vštepovania do pamäti, dosť možné práve s následkom poškodenia pozornosti, ďalej znížená rýchlosť spracovania a porucha exekutívnych funkcií. Pacienti tak môžu mať problém s vykonávaním viac činností naraz, vykonávaním komplexným úloh, alebo práca v rýchlosti. Zhoršuje sa schopnosť pamätať si úlohy alebo povinnosti. Psychický výkon pacienta, ale býva ovplyvnený aj nekognitivními faktory, napríklad veľmi častou depresiou. Tá môže vzniknúť sekundárne ako následok vyrovnávanie sa s realitou choroby alebo je dôsledkom poškodenia mozgu chorôb a pôsobením liekov (kortikosteroidov). Súčasťou rehabilitácie teda býva aj kognitívný tréning a psychoterapia s cieľom udržania samostatnosti pacienta, alebo umožnenie návratu do zamestnania.
