Zvyk je železná košeľa. Hoci vieme, že niektoré zvyky nám škodia, často sa ich nedokážeme zbaviť. Nasledujúca pätica však patrí medzi tie úplne najnebezpečnejšie - nepriamo totiž ovplyvňuje kognitívne funkcie ako pamäť, pozornosť, reč alebo priestorovú orientáciu.
1. Príliš veľa soli
Nie je to len cukor, ktorý v posledných rokoch považujeme za potravinového zabijaka č. 1. Aj prehnaná konzumácia soli má výrazné riziká - napríklad zvyšuje krvný tlak. A ten okrem mozgovej mŕtvice spôsobuje aj deficit mozgových funkcií.
2. Príliš krátky spánok
Nedostatok spánku je jedným z najväčších hriechov, ktorými trápime telo i myseľ. Počas spánku totiž v organizme prebiehajú procesy, ktoré pripomínajú generálne upratovanie. Ten prebieha iba počas spánku, inokedy na neho nie je čas. Mozog triedi zážitky, ukladá ich do dlhodobej pamäti a detoxikuje svoj bunkový priestor. Ak odopierame mozgu spánok, vystavujeme ho riziku poničenia.
3. Hlučné prostredie
Hlasná hudba v slúchadlách, hlučná doprava, plná reštaurácia. Čo to robí s naším sluchom, tým sa zaoberali mnohé vedecké štúdia. Jedna z nich sa zamerala na vzťah medzi nedoslýchavosťou a kognitívnymi funkciami mozgu. Vedci z John Hopkins University zistili, že ľudia s chybami sluchu majú o 30 - 40% vyššie riziko rozvinutia kognitívnej poruchy ako osoby so zdravým sluchom. Možno je na čase nosiť štuple do uší.
4. Prejedanie sa
Medzi hlavné zásady, ako udržať telo v kondícii, patrí striedma strava. A to platí nielen pre telo, ale aj pre mozog. Dokazuje to napríklad výskum publikovaný v roku 2012 v časopise Neurology. Skupina 6 000 osôb sa v priebehu desiatich rokov podrobila dvom dôkladným testom. Výsledok? Kognitívne funkcie ľudí s nadváhou boli o 22% horšie, než u štíhlejších účastníkov výskumu.
5. Osamelosť
Prekvapivým negatívnym faktorom je tiež nedostatok sociálnych väzieb. Osamelosť nastáva v situáciách, kedy sa nám dostáva menej sociálneho kontaktu, než po ktorom túžime. Nepríjemné a mnohokrát depresívne pocity nie sú jediným negatívom takéhoto stavu.
Pri osamelosti trpí tiež náš mozog. Pamäť stráca pružnosť, pozornosť aj učenie sa zhoršujú.
Vedci z Chicaga skúmali sociálny život osôb starších ako 80 rokov. Zistili, že ľudia s chudobnejšími spoločenskými väzbami častejšie trpeli kognitívnymi poruchami.
A nejde len o množstvo priateľov, ktorých máme. Štúdia z Michiganu prišli so zistením, že naše kognitívne funkcie môžu ovplyvniť aj spôsob, akým sa s ľuďmi bavíme. Príjemná priateľská konverzácia podporuje schopnosť mozgu riešiť zložité úlohy. Situácia, v ktorej vedieme konfliktný rozhovor, nám však takúto výhodu neprináša.
Čas od času je dobré si pripomenúť, čím našej mysli ubližujeme. A v nadväznosti na to dohodnúť nápravu - napríklad tým, že pozveme priateľov na večeru alebo pôjdeme spať o pol hodiny skôr ako obvykle.
Zdroje:
