Aké by to bolo, keby sme dokázali v zamestnaní pracovať kratší čas, zato oveľa efektívnejšie? Podľa mnohých osobností, ktoré vo svojom odbore dosiahli významné výsledky, je osemhodinová pracovná doba prežitkom z minulosti. Predtým bola väčšina zamestnanie založená na fyzickej práci. Zato dnes sme často odkázaní na vlastnú hlavu, pre ktorú je 40 hodín práce týždenne často príliš. Niet potom divu, že značnú časť pracovného dňa ideme na tretinu nášho potenciálneho výkonu.
Kvalita verzus kvantita
Výkon väčšiny ľudí pracujúcich duševne nie je práve špičkový. Prečo by mal byť, keď máme k dispozícii toľko hodín, medzi ktoré sa dá intenzita práce pohodlne rozložiť. Väčšinu času tiež prehltnú nedôležité úlohy, ktoré nás iba odvádzajú od toho dôležitého. Oklameme tým tak vlastný mozog, ktorý si myslí, že ide naplno. Pritom ale len pobieha z jedného úlohy na druhý a do ničoho sa poriadne nepustí.
Výkon Supermana
Keď človek posilňuje, odporúčajú sa krátke a intenzívne dávky tréningu. Tajomstvo úspechu potom tkvie predovšetkým v čase odpočinku. Telo sa v túto chvíľu regeneruje, buduje svaly a transformuje sa na bunkovej úrovni. Rovnako tak funguje aj výkon v práci. Najlepšie výsledky možno dosiahnuť krátkymi časovými úsekmi (1-3 hodiny), keď do toho "dáte všetko" a nič na svete vás nerozptýli. Vybavovanie emailov chvíľu počká. O surfovanie po sociálnych sieťach ani nehovoriac. Najlepšie je zaradiť týchto pár hodín hneď po príchode do práce, kedy je myseľ ešte čerstvá a po kvalitnom spánku máme naštartovaný mozog.
Intenzívny odpočinok
Aby akýkoľvek výkon stál naozaj za to, je veľmi dôležité počítať s dostatočne dlhým časom, v ktorom si od práce 100% oddýchneme. Nielen fyzicky, ale predovšetkým duševne. To predstavuje úplné odpútanie od myšlienok na prácu - komu sme zabudli napísať email, kedy je uzávierka projektu, čo musíme zariadiť budúci týždeň alebo omieľanie konfliktu s kolegom. To všetko musí z hlavy preč. Len tak môžeme byť úplne koncentrovaní v práci a plne spokojní v osobnom živote. Mnoho štúdií preukázalo, že správny balans medzi prácou a odpočinkom podporuje duševné zdravie a šťastné partnerstvo. Zároveň znižuje únavu a sklony k prokrastinácii.
Výkvet kreativity
Ak sa vám podarí dodržiavať vyššie spomenuté zásady, máte veľkú šancu stať sa kreatívnejšími. Kodanská štúdie z roku 2011 zistila, že iba 16% respondentov zažíva kreatívne stavy pri priamom výkone práce. Tie najlepšie myšlienky totiž prichádzajú nečakane práve v stave, kedy sa prácou vôbec nezaoberáme - napríklad po ceste domov či akékoľvek odpočinkovej aktivite. Mozog je v stave relaxácie, nemyslí na problémy, neriešia žiadne pracovné rébusy a v ten moment ho osvieti geniálna myšlienka.
Tento proces sa môže javiť ako paradox, ale jeho vysvetlenie je jednoduché. Mozog neustále spracováva podnety z okolia. Ulica, domy, stromy alebo ľudia, ktoré míňame po ceste z práce, nám podvedome asociujú spomienky a rôzne predstavy. A pretože ľudská myseľ neustále prelína prítomnosť, minulosť aj budúcnosť, stáva sa, že tieto voľné asociácie rozsvieti zaprášenú žiarovku našej mysle a nájdeme riešenie dlhodobého problému. Heuréka!
Správne raňajky
Áno, aj tak obyčajná vec, ako sú raňajky, môže ovplyvniť vašu pracovnú výkonnosť. Donald Layman, profesor univerzity v Illinois, odporúča po ránu skonzumovať aspoň 30 gramov bielkovín. Toto množstvo pozitívne ovplyvňuje hladinu cukru v krvi a nehrozí tak dopoludňajšie ataky hladu. Zároveň sa žalúdok netrápi stravovaním v prípade konzumácie ťažkých jedál, čo by viedlo k zníženému sústredenie na prácu.
Existuje teda mnoho spôsobov, ako zatočiť s prokrastináciou v práci a zároveň nespokojnosťou v osobnom živote. Majme na pamäti, že aj najmenší vykročenie touto cestou môže dať do pohybu netušený sled zmien k lepšiemu.
Zdroje:
