Denný tréning obsahuje 5 cvičení, ktoré spolu zaberú približne 15 minút - tento čas je ideálny pre pravidelnosť a viditeľné výsledky.
Denný tréning obsahuje 5 cvičení, ktoré spolu zaberú približne 15 minút - tento čas je ideálny pre pravidelnosť a viditeľné výsledky.
Každé dokončené cvičenie aktivuje novú časť vašej neurónovej siete.
Akonáhle dokončíte všetkých 5 cvičení, rozsvieti sa žiarovka - symbol úspešne dokončeného cvičenia.
Snažte sa, aby žiarovka svietila čo najdlhšie - každý deň pomáha vašej mysli zostať aktívnou a fit.
Kalendár sleduje vašu dennú tréningovú aktivitu:
1 tréning = 20% intenzita
5 tréningov = 100% intenzita
12345
Regulárny krátky tréning podporuje neuroplasticitu mozgu, zlepšuje pozornosť, pamäť a mentálnu flexibilitu.
24. května 2016 | 3 minúty čítania | Lukáš Bryksa | Zaujímavosti o mozgu
Zatiaľ čo staršie generácie v školách čítali knižky, mladší sa učia na tabletoch a počítačoch. Kým staršie generácie čerpali nové informácie v časopisoch, mladší ich za pár sekúnd nájdu na internete. Doba sa…
Zatiaľ čo staršie generácie v školách čítali knižky, mladší sa učia na tabletoch a počítačoch. Kým staršie generácie čerpali nové informácie v časopisoch, mladší ich za pár sekúnd nájdu na internete. Doba sa mení - a čítanie z papiera je postupne nahradzované čítaním z monitora alebo displeja. Čo však táto zmena robí s naším mozgom?
Rozdiel medzi čítaním z papiera a čítaním z monitora je úplne zásadný - a vieme o ňom už niekoľko desiatok rokov. Pri čítaní z papiera čítame slovo od slova, riadok za riadkom, vytvárame si v hlave obraz a stávame sa s aktérmi príbehu. Sami príbeh aktívne dotvárame, predstavujeme si ho, sme do neho hlboko ponorení. Aj preto mnoho ľudí nedokáže čítať knižku trebárs v autobuse - jednoducho ich to vyrušuje, že sa do príbehu nedokážu ponoriť.
Naopak pri čítaní z monitora sa správame úplne inak. Tzv. skenujeme. Prelietavame očami čítaný text, hľadáme v ňom oporné body (kľúčové slová), snažíme sa z textu vytiahnuť len dôležité (a pre nás relevantné) informácie. Prvýkrát s touto myšlienkou prišiel Jakob Nielsen už v roku 1997{{icon|key=outbound}}. Dôvod? Na internete je toľko textu a toľko článkov, že keby sme ich všetky čítali slovo od slova, nerobíme celý život nič iné. Je to logicky prispôsobenie sa situácii.
Ak človek kombinuje obe metódy - číta online médiá a občas si doma otvorí knižku, potom je všetko v poriadku. Problém nastáva v prípade, keď na čítanie z papiera úplne zanevrie. Mozog je totiž plastický, dokáže sa meniť - a pokiaľ ho naučíme iba skenovať, "zabudne" čítať. Pre ľudí, ktorí celý život čítajú len online zdroje, môže byť prečítanie klasického knižného románu doslova utrpením.
Nie je náhodou, že odborníci na neurológii alebo detskí psychiatri neodporúčajú, aby sa v školách plošne zaviedli tablety. Čítanie knižiek alebo časopisov má pre rozvoj mozgu obrovskú hodnotu, ktorej by sme sa nemali vzdávať. Papier si môžeme ohmatať, čítame z neho rýchlejšie a navyše si z neho pamätáme viac informácií. Nehľadiac na to, že texty v knihách sú oveľa rozvinutejšie, než na internete - ich čítaním rozvíjame slovnú zásobu. A tá je (ako je známe) jedným z ukazovateľov inteligencie.
Ak aj napriek tomu (nútene či dobrovoľne) trávite väčšinu času na internete a na čítanie knižiek nemáte veľa času, trénujete svoj mozog aspoň online. Napríklad na Menteme si môžete zahrať 24 zábavných hier, ktorých hraním zlepšíte svoju pamäť, pozornosť, priestorovú orientáciu alebo napríklad rýchlosť. Čítanie to úplne nenahrádza, ale váš mozog aspoň nezakrpatie ☺